Antonia Smetanková

Poznáte ten moment, keď vám ticho vo vnútri začne klásť otázky? Nie preto, že by ste boli nespokojní, ale preto, že cítite, že ste už tam, kde ste mali byť. Naučili ste sa, čo bolo treba. Stretli ste ľudí, ktorí vám zmenili smer. A predsa – niečo vás volá ďalej.

Je to ako stáť na rozhraní dvoch ciest. Jedna je známa, pohodlná, plná istoty. Druhá je ešte len náčrt, ktorý čaká na svoje prvé kroky. Aký pocit vás prepadne, keď si predstavíte, že po tej druhej nevykročíte? Bude vám niečo chýbať?

Možno je to len prirodzený vývoj – túžba neostať stáť, ale rásť. Nájsť hlbší zmysel, nový pohľad, priestor, kde vaše skúsenosti a vášeň vytvoria niečo, čo má väčší dosah. Možno to nie je o zmene, ale o rozšírení. O tom, že sme všetci navrhnutí tak, aby sme objavovali.
​​